Po niekoľkých rokoch prichádza na horu z Dubenského monastiera prepodobný Ióv ( Želizo, 1551-1651), aby sa tam zdokonaľoval vo svojom mníšskom živote. Onedlho bol ustanovený za igu mena monastiera.
Už v mladosti bol sv. Ióv veľmi zbožným chlapcom. Keď mal dvanásť rokov prijal mníšstvo v Uhorníckom monastieri s menom Ióv. Vysvätený na kňaza bol, keď mal tridsať rokov a onedlho na to prijal veľkú schimu s menom Ján. Na prosbu kniežaťa Konštantína Ostrožského preložili sv. Ióva do Dubenského monastiera, kde bol igumenom dvadsať rokov.
Za jeho zbožný život, ho Hospodin preslávil zázrakmi ešte počas života. A po jeho blaženom zosnutí 28. októbra 1651, veľa ľudí videlo nezvyčajné svetlo nad jeho hrobom. Mnohí sa nad jeho hrobom modlili prosili ho o pomoc a uzdravovali sa z rozličných chorôb.
28. augusta 1659 za prítomnosti Kyjevského metroplitu Dionisija a veľkého množstva veriacich, boli vybrané zo zeme jeho neporušené ostatky, ktoré sú dodnes uložené v striebornej rakve a každý deň sa odkrývajú, aby im mohli ľudia vzdať úctu.