„Mladý starec “ – o. Amvrosij Kurganov.

Miľkovský monastier znamenal pre ruskú emigráciu, ktorá sa ocitla po boľševickej revolúcií roztrúsená po mnohých krajinách veľmi veľa. Bol to nielen kúsok starej a dobrej „Svätej Rusi“ na cudzej zemi, bol to nielen monastier , ktorý udržal duch „starčeskej“ Optinej a „podvižnického“ Valaámu, ale predovšetkým akýsi blahovonný ker ruského „blahočestija“, hlboko zakorenený v pôde Christovej cirkvi a duchovne dorastajúci až do výšin Christovho večného cárstva. No tento ker nielenže voňal svätosťou v celej ruskej emigrácii, ale rodil aj plody svätosti, ktoré okúšali nielen Rusi a Srbi, ale ich sladkosťou a chuťou sa môžeme nasycovať aj my, ľudia dnešnej doby, ktorejkoľvek národnosti by sme boli a v ktorejkoľvek krajine by sme žili. Veď nebyť Miľkova, možno že by Srbi nemali svojho avvu Tadeja, my Karpatorusi-ladomirovského podvižníka o Sávu Struve a celá Pravoslávna cirkev divotvorcu posledných čias – svätiteľa Joanna Šanghajského a San- Franciského. Veď práve tu v maličkom Miľkovskom monastieri začínali podvižnícku púť „Bohu a rodu svojmu“, práve tu sa napájali prvými dúškami čistej vody pravoslávneho mníšskeho asketizmu, ktorú miľkovský bratia vedeli triezvoumne ponúknuť aj svetom doráňanému človeku. Čítať ďalej→