Tak ako je na lúke mnoho rôznych rastlín, kvetov, trávy, buriny ale aj byliniek, tak podobne to je aj v ľudskom rode. Aj tu sa nájdu ľudia podobní dobre rodiacemu stromu alebo bylinke, ako aj nerodiacemu stromu, či burine. Medzi ľudí, ktorí sa podobajú dobre rodiacemu stromu, patril aj nebohý otec archimandrita Sávva (Struve) z Ladomirovej. Kto bol otec Sávva? Pravoslávny jeromonach pochádzajúci z rodiny významného ruského akademika, ekonóma, politika a filozofa Petra Bernhardoviča Struveho.
Otec archimandrita Sávva sa narodil 11. októbra 1900 v Peterburgu. Jeho rodičmi boli Peter Bernhardovič Struve a Nina Alexandrovna Struve, rodená Herdová.  Strednú  školu mohol dokončiť len v emigrácií – na ruskom gymnáziu Zemhora v Moravskej Třebovej, kde študoval spolu s bratom Arkadiom v posledné februárové dni roku 1922.  Rýchlo sa pripravil a urobil skúšky z celého kurzu, avšak nebol si istý cieľom pokračovania štúdia. „Už na gymnáziu mal na neho veľký vplyv poľný ruský chrám: „cerkov je tu veľmi pekná, úplne prostá, no má ikonostas – súkenný, staručký, má neveľa ikon. Veľmi pekne tu slúži báťuška Ktitorov, pravda, bez diakona.“ V októbri roku 1922 sa začal zúčastňovať prednášok na teologickej fakulte Heidelberskej univerzity, ale bolo to krátko. Nezabával sa často, do divadla nechodil, vábia ho koncerty klasickej hudby. „V nedeľu sa chystáme ísť do kina na film o Palestíne. Ja už dávno nenavštevujem tieto inštitúcie, ale ísť teraz je zaujímavé (…)    Z knihy Dobrý pastier – Jeromonach Sávva (Struve) – PDF

Narodil sa 11. októbra 1900 v Petrohrade. Pochádzal z rodiny významného ruského akademika, ekonóma, politika a filozofa – Petra Bernhardoviča Struveho. V našom národe, sláva Bohu, ostali dodnes živé spomienky na otca Savvu.
Počas krutých rokov vojny sa ľudia rozhodli skryť do lesov. Zišli sa spolu so susedmi ku ktorým sa pridaj aj otec Savva, ktorý ich sprevádzal na ceste do lesa, do časti zvanej Kyjovec. So svojou veľkou láskou k veriacim prešiel, modliac sa s ikonou Božej Matky Počajevskej okolo každého bunkra. Potom odišiel späť k Ladomirovčanom, ktorí tiež žili v bunkroch, v časti zvanej Pod dolinou. Jeho láska k miestnym ľudom bola tak veľká, že neváhal a ostal s nimi počas vojny, prežívajúc všetky útrapy. Po vojne, neustálej misijnej práci s národom Božím, po podvihu pôstu a kvôli fyzickému vyčerpaniu z nedostatočnej liečby tuberkulózy, prichádza deň jeho odchodu z tohto pozemského sveta – 13. marca 1949. Odišiel modlitebník, vnímavý k ľudskému utrpeniu, človek s obrovskou láskou k svojím blížnym a posledný archimadrita monastiera prep. Ióva Počajevského v Ladomirovej otec archimadrita Savva (Struve). Otče Savvo moli Boha o nás.